Čo je depresia?

Depresia, alebo závažná depresívna porucha (MDD), je charakterizovaná dlhotrvajúcim a intenzívnym pocitom smútku, stratou záujmu o aktivity a poklesom energie. Na rozdiel od krátkodobého smútku, ktorý všetci občas zažijeme, depresia môže pretrvávať týždne, mesiace alebo dokonca roky, a bez potrebnej pomoci sa môže časom zhoršovať.

Neuroveda poskytuje hlbšie porozumenie tomu, čo sa deje v mozgu počas depresie. Hlavnými oblasťami, ktoré sú postihnuté, sú limbický systém (zodpovedný za emócie), prefrontálna kôra (podieľajúca sa na rozhodovaní a kontrole impulzov) a hipokampus (kľúčový pre pamäť a ukladanie informácií). Depresia je tiež spojená so znížením hladiny neurotransmiterov, ako je serotonín, dopamín a noradrenalín, ktoré zohrávajú významnú úlohu v regulácii nálady a pocitov radosti.

Druhy depresie

  1. Majoritná depresia
    Majoritná depresívna porucha je najznámejšia forma depresie, ktorú možno diagnostikovať, ak má človek trvalý pocit smútku alebo stratu záujmu o všetko najmenej dva týždne. Môže zahŕňať fyzické symptómy ako únavu, problémy so spánkom alebo zmeny v apetíte.

  2. Perzistentná depresívna porucha (dystýmia)
    Ide o miernejšiu, ale dlhodobejšiu formu depresie. Symptómy sú menej intenzívne než pri majoritnej depresii, ale trvajú dlhšie, často dva roky alebo viac. Ľudia s dystýmiou často opisujú stav ako neustály pocit nespokojnosti alebo „závesný mrak,“ ktorý ich sprevádza väčšinu času.

  3. Bipolárna depresia
    Bipolárna porucha zahŕňa epizódy depresie a mánie (extrémna eufória a vysoká energia). Neurovedecké výskumy naznačujú, že počas manických epizód sú aktivované rôzne mozgové centrá, čo vedie k nestabilite v náladách a správaní. Táto porucha vyžaduje špecifický prístup, pretože klasické antidepresíva môžu zhoršiť symptómy mánie.

  4. Sezónna afektívna porucha (SAD)
    Depresia, ktorá sa vyskytuje sezónne, často počas zimných mesiacov. SAD je spojená s poklesom denného svetla, ktorý narušuje prirodzený cirkadiánny rytmus tela. Neurovedecké výskumy ukázali, že nedostatok svetla môže ovplyvňovať produkciu serotonínu a melatonínu, čo priamo vplýva na náladu a spánok.

  5. Popôrodná depresia
    Popôrodná depresia postihuje niektoré ženy po pôrode. Môže byť spôsobená hormonálnymi zmenami, no neuroveda odhaľuje, že aj zmena v mozgových spojeniach súvisiacich so stresom a emóciami môže zohrávať úlohu. Táto forma depresie sa prejavuje ako pocit odlúčenia od dieťaťa a intenzívne pocity smútku alebo úzkosti.

Neuroveda za depresívnymi symptómami

Mozog osoby s depresiou prechádza významnými zmenami. Funkčné zobrazovanie pomocou MRI ukazuje, že oblasti ako amygdala (súvisiaca s emóciami) sú nadmerne aktívne, zatiaľ čo prefrontálna kôra vykazuje zníženú aktivitu, čo vedie k problémom s rozhodovaním a koncentráciou. Štúdie tiež ukázali, že chronický stres môže viesť k atrofii hipokampu, čo môže spôsobovať problémy s pamäťou a zvýšenú citlivosť na stres.

Kľúčovým neurotransmiterom je serotonín, často označovaný ako „hormón šťastia,“ ktorý je u ľudí s depresiou nízky. Tento nedostatok môže byť dôsledkom rôznych faktorov – genetických, environmentálnych alebo aj dlhodobého vystavenia stresu. Dopamín, ktorý je spojený s pocitmi odmeny a motivácie, je tiež dôležitý, a jeho nízka hladina môže spôsobovať pocit prázdnoty a stratu záujmu o bežné aktivity.